“Všetko je drahšie. Ceny neustále stúpajú a nie je tomu konca.“ S podobnými slovami sa v rozhovoroch dnes stretneme veľmi často. Tento jav nazývame inflácia. O inflácii hovoríme vtedy, keď dochádza k všeobecnému rastu cien tovarov a služieb, nie len k rastu cien jednotlivých položiek. To znamená, že za jedno euro sa toho dá dnes kúpiť menej ako včera. Inými slovami, inflácia znižuje hodnotu meny v priebehu času.
Prečo je to tak? Čo je dôvodom permanentného zdražovania? Začneme príkladom z praxe, vďaka ktorému tento proces jednoduchšie vysvetlíme.
Peter (zamestnanec) začne badať na svojom bežnom účte, že peniaze sa mu míňajú rýchlejšie ako zvyčajne. Hoci on nakupuje a platí, za tie isté veci ako pred mesiacom, či pred rokom. Pri detailnejšom pozorovaní náš človiečik zistí, že napríklad jogurt, ktorý stál 0,30€ už stojí 0,55€, chlieb, ktorý kupoval za 1,2€ už stojí 2€. Zálohový predpis 180€ vyrástol na 230€, platba za škôlku a školu jeho detí vzrástla tiež zrazu o 60€ mesačne. A ani tankovanie nie je lacnejšie. Čo s tým?
Peter dostane skvelý nápad. Pomyslí si, že zvýšený plat by mu v tejto situácii pomohol. Dohodne si stretnutie so šéfom a požiada o zvýšenie platu. Má dobrého šéfa a ten napodiv súhlasí. Všetko sa zdá byť v poriadku. Peter s úsmevom odchádza domov.
Náklady tak rastú aj firme. Na to, aby firma zvýšila mzdu zamestnancov, musí hľadať zdroje. Čo môže firma spraviť? Jednoducho ďalej presunie ťarchu zvýšených nákladov a zvýši cenu za služby či výrobky, ktoré produkuje.
Petrov zamestnávateľ je finálnym distribútorom pohonných hmôt. Čo myslíte, čo urobí táto firma, aby pokryla zvýšené náklady (na zaplatenie projektu, miezd zamestnancov, atď.)?
Správne – zvýši cenu za distribúciu – pohonné hmoty budú drahšie. Správne tušíte, že tieto pohonné hmoty tankuje aj náš človiečik Peter, ktorému šéf zvýšil mzdu. Takých ľudí je v každom odvetví mnoho. A rovnako tak je mnoho firiem, ktoré zareagujú podobne. Zvýšia mzdu a zvýšia cenu svojho produktu.
Čo vám to pripomína? Vidíte tam jeden nekončiaci cyklus alebo špirálu? Veľmi zjednodušene, ale aj takto funguje inflačná špirála. A práve tejto jav je dôvodom, prečo máme pocit, že ceny neustále rastú.
V skutočnosti je táto situácia zložitejšia. Poznáme viaceré druhy a spôsoby merania inflácie. Na rast miezd sú tiež naviazané aj valorizácie (zvyšovania) štátnych dávok – dôchodkov a iných „dotácii zo štátneho rozpočtu”. Keďže v štátnom rozpočte tiež nefunguje pravidlo, že „peniaze rastú na stromoch,“ aj tu musí dôjsť k hľadaniu zdrojov (dôjde k zvyšovaniu daní a iných správnych poplatkov, atď). Nášmu Petrovi sa tak opäť peniaze z účtu rozkotúľajú rýchlejšie.
Ak sa pýtate, ako je možné, že sa to deje a či sa naozaj dostávame do inflačnej špirály, tak sa vráťme na začiatok. Inflácia bola donedávna stabilná a dokonca veľmi nízka. Začala výraznejšie stúpať po prvej vlne epidémie koronavírusu, kedy sa viaceré firmy a podniky pokúšali ekonomicky spamätávať a vyrovnávať vzniknuté straty.
Rast inflácie následne ešte viac umocnila vojna na Ukrajine, ktorej následkom bol výrazný nárast cien energií.
Firmy ako také však nemajú nástroje na reguláciu inflácie, len reagujú na situáciu na trhu. Hlavnú úlohu pri udržiavaní inflácie majú štáty a centrálne banky.
Pre nás je dôležité, ako na infláciu reaguje Európska centrálna banka (ECB). To, že je dnes inflácia vysoko je tiež výsledkom reakcie ECB. ECB nereagovala na tieto javy dostatočne skoro a úrokové sadzby držala na minimálnych úrovniach dlhšie, než bolo potrebné. Nakoniec sa však pristúpilo k zvyšovaniu úrokových sadzieb, čo v horizonte najbližších rokov pomôže dostať infláciu pod kontrolu.
Na Slovensku sa úrokové sadzby na hypotékach zvýšili v relatívne krátkom čase z 1% na približne 4%. Čo pomohlo zastaviť vysoký rast cien nehnuteľností. Podobným spôsobom, zvyšovaním úrokových sadzieb, ECB očakáva zníženie rastu inflácie.
